Laktózová intolerancia sa výrazne líši v závislosti od geografickej lokality, čo vedie k rôznym úrovniam prevalencie a symptómov medzi jednotlivými regiónmi sveta. V oblasti strednej Európy sa odhaduje na viac ako 10% (Anguita-Ruiz et al., 2020). Okrem subjektívneho diskomfortu ju sprevádzajú problémy trávenia, ktoré pri chýbajúcej diagnóze môžu prerásť do chronického zápalu čreva. Presná diagnóza na základe genetického testu umožní nastaviť sa v čo najkratšom možnom čase na eliminačnú diétu. V opačnom prípade môže intolerancia prerásť do zápalových ochorení a chronickej absencie vitamínu D dôležitého pre kosti. Test zároveň ukáže, či je intolerancia na laktózu vrodená, alebo ide o niektorý iný variant. Vrodená intolerancia sa objavuje spravidla už u novorodenca pri prvej konzumácii mlieka. Okrem nej existuje ešte tzv. primárna laktózová intolerancia, pri ktorej sa schopnosť stráviť laktózu znižuje vekom a sekundárna laktózová intolerancia, ktorá súvisí s výskytom iného ochorenia gastrointestinálneho traktu, napríklad s celiakoiu, Crohnovou chorobou alebo gastroenteritídou. Neinvazívny genetický test pomôže objasniť príčiny problému, teda či je intolerancia vrodená alebo získaná a upozorniť tak na prípadné ďalšie poruchy gastrointestinálneho traktu. Zdroj: Anguita-Ruiz, A., Aguilera, C. M., & Gil, Á. (2020). Genetics of Lactose Intolerance: an updated review and online interactive world maps of phenotype and genotype frequencies. Nutrients, 12(9), 2689. https://doi.org/10.3390/nu12092689